Ako skončila koalícia vo voľbách: PS bez SPOLU

Začínali približne v rovnakom čase, prvé ohlasy boli v polovici roka 2016. Poslanci okolo Miroslava Beblavého vtedy po parlamentných voľbách, a následne vstupu strany #Sieť do vlády, zo strany vystúpili. Na jar 2017 avizovali zber hlasov pre založenie novej strany, SPOLU – občianska demokracia. Vyzbierali ich na jeseň, a v januári 2018 požiadali o zaregistrovanie. Progresívne Slovensko začalo pôsobit pôvodne ako občianske združenie Ivana Štefunka v 2016. Ako hnutie zaregistrovali PS v novembri 2017 a v januári 2018 už mali svoj prvý oficiálny snem.

Napriek snahe vyhraňovať sa voči sebe navzájom, odlíšiť sa pre voličov, v začiatkoch oboch hnutí (a dovolím si tvrdiť, že dodnes) panoval u ľudí zmätok, pokiaľ ide o tieto dve strany. Ponuka pre primárne mestských voličov so zameraním na hospodárske, ľudsko-právne, enviromentálne a anti-korupčné témy bola príliš podobná pre budovanie odlišnosti. To sa zároveň prejavilo už pri najbližších voľbách, komunálnych, na jeseň 2018. V Bratislave prevážil totiž spoločný záujem, a obidve strany sa zapojili do kampane v prospech spoločného kandidáta, Matúša Valla.

Pokračovanie spolupráce – cesta ku koalícii

Spolupráca oboch strán, spolu s tímom, ktorým primátor brandoval svojich poslancov medzi voličmi (“Tím Vallo”) zafungovala. Bratislava sa mohla na jeseň 2018 tešiť z nového primátora, ktorého vyniesla nová politická sila.

Táto spolupráca sa ukázala ako fungujúci element aj naďalej. Hoci do prezidentských volieb každá zo strán podporila v úvode iného kandidáta. Keď Progresívne Slovensko navrhlo do súboja o prezidentské kreslo svoju podpredsedníčku, Zuzanu Čaputovú, SPOLU sa rozhodlo v prvých mesiacoch podporiť kandidáta Roberta Mistríka. Ten sa nakoniec svojej kandidatúry vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. Strana SPOLU sa pripojila k podpore a kampani v jej prospech.

Možno aj vďaka tomu došlo už počas februára k vyhláseniu a dohode na spoločnej kandidátke do EP v máji 2019. Lídrom kandidátky mal byť Michal Šimečka za PS a 2. v poradí Vladimír Bilčík za SPOLU – občianska demokracia. Konečný výsledok volieb sa preniesol aj do prieskumov verejnej mienky pre voľby parlamentné. Koalícia získala najvyšší počet hlasov a 4 poslanecké miesta v Európskom parlamente. Po úspechu v komunálnych voľbách v Bratislave, prezidentských voľbách a do EP, bola koalícia PS/SPOLU s 18% v prieskumoch favoritom na porážku SMERu v najbližších parlamentných voľbách. Bolo to však pred rozhodnutím odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku založiť novú stranu Za ľudí. Výsledok už poznáme. Aké teda boli výsledky PS/SPOLU v parlamentných voľbách?

Výsledky koalície PS/SPOLU vo voľbách do NRSR

Vo voľbách do NRSR koalícia získala 6.96% hlasov spomedzi zúčastnených voličov na Slovensku. Dokopy získala 200,780 hlasov, no kedže neprekročila hranicu 7%, do parlamentu sa nedostali.

Výsledok strán Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia

Kandidátna listina koalície bola zložená systémom, ktorý umožňuje sa pozrieť na preferenčné krúžky jednotlivých strán. Tento systém bol komunikovaný voličom, a každá zo strán promovala najmä svojich kandidátov. Môžeme preto povedať, že ľudia robili racionálnu voľbu výberu medzi kandidátmi strany PS alebo SPOLU – občianska demokracia. Líder kandidátky bol za stranu PS, toho času predseda hnutia Michal Truban, a nasledoval predseda strany SPOLU, Miroslav Beblavý. Na 3. mieste nasledoval kandidát strany SPOLU, Erik Baláž. 4. a každú dalšiu párnu pozíciu na kandidátke obsadilo svojimi kandidátmi Progresívne Slovensko, a nepárne pozície pripadli SPOLU. Aký počet krúžkov teda získali jednotlivé strany a najkrúžkovanejší kandidáti?

Výsledky kandidátov za Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia

Pri pohľade na počet krúžkov môžeme vidieť, že zisk koalície bol pomerne vyvážený, hoci SPOLU dominovalo o 20,000 preferenčných hlasov. Na prvých priečkach, na prvých 12 miestach podľa počtu preferenčných hlasov, sa však tento rozdiel na významnejšom nepomere neodrazil. SPOLU síce v top 6 malo viac viac predstaviteľov, nasledujúcich 6 miest však obsadili kandidáti za PS do vyrovnaného stavu. Aký by bol pomer poslancov v NRSR, ak by sa dostali do parlamentu, sa už presne nedozvieme.

Ak sa pozrieme na pomer preferenčných hlasov po okresoch na Slovensku, dopracujeme sa opäť k vyrovnanému rozloženiu. Žiadna zo strán koalície nebola výrazne dominantná (rozdiel v percentách do cca 10%) v jednotlivých okresoch, hoci SPOLU prevažovalo vo viacerých okresoch (a pri pohľade nižšie aj obciach). Zároveň, líder kandidátky za Progresívne Slovensko bol najčastejšie krúžkovaným kandidátom (kliknutie na okres na mape vyššie zobrazi 4 najkrúžkovanejších kandidátov).

Čo sa stalo s koalíciou po voľbách?

Voľby do NRSR sa konali 29.2. 2020. V pondelok ráno na tlačovej konferencii lídri strán oznámili, že voči sebe vyvodia zodpovednosť za výsledok volieb. Michal Truban sa vzdal postu predsedu hnutia PS, rovnako ako Miroslav Beblavý v strane SPOLU – občianska demokracia. Zároveň oznámil svoj odchod z politiky, s tým, že nebude v najbližších voľbách predsedu kandidovať na miesto v jej vedení. Po neúspešných voľbách zo strany zároveň vystúpil Jozef Mihál, č.5 na kandidátke a v počte získaných preferenčných hlasov za koalíciu, a prestúpil do strany SaS, ktorú pomáhal v minulosti zakladať. Strana SPOLU neskôr vďaka pandémií zažila svoj prvý online snem, kde si členovia strany vybrali spomedzi dvojice kandidátov na predsedu Pavel Macko a Juraj Hipš nového predsedu. Predsedom sa stal učiteľ a enviromentálny aktivista Juraj Hipš, pričom Pavel Macko sa neskôr miesta v predsedníctve vzdal, a zo strany vystúpil.

V Progresívnom Slovensku sa na júnovom sneme rozhodovalo medzi starým predsedom strany Michalom Trubanom a kandidátkou na predsedkyňu, Irenou Biháriovou. Tá sa nakoniec novou predsedkyňou aj stala. Michal Truban zostal pôsobiť v strane ako podpredseda hnutia, ktoré pred rokmi spoluzakladal.

Ako sa vyvíjali preferencie strán?

Agentúre FOCUS trvalo ešte 2 mesiace, kým prestala medzi respondetmi na prieskumy merať neexistujúcu koalíciu a nahradila ju samostatnou dvojicou politických strán. Na výsledkoch Progresívneho Slovenska sa však rozpad koalície neprejavil, hoci strana SPOLU od prvého momentu bojuje o svoje miesto v prieskumoch:

Na preferenčných krúžkoch môžeme vidieť, že podobne ako vo voľbách do EP 2019 aj vo voľbách do NRSR 2020 bola veľmi silná zelená enviromentálna agenda. Na popredné miesta sa spomedzi kandidátov SPOLU sa prekrúžkovali kandidáti ako Erik Baláž, Tamara Stohlová a Juraj Hipš, ktorí sa ekologickej agende venujú naďalej. V Progresívnom Slovensku (podobne) pred ani po voľbe nového predsedníctva výrazný obrat v preferenciách nenastal. No ak mi niečo nedáva zmysel, pri pohľade na výsledky preferenčných hlasov a prieskumoch preferencií, tak to bude rozdiel medzi výsledkami u strany SPOLU. Ten si dokážem vysvetliť jedine stratou výrazných tvárí strany (zakladateľov Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála). Zároveň to však môže byť aj slabá informovanosť verejnosti, že koaličné strany sa rozdelili na dve samostatné celky.

Vyhliadky na budúcnosť

Po voľbách sa Zelená agenda v SPOLU presadila ako hlavný smer, a vidíme, že záujem o ňu v regiónoch bol pomerne silný. V PS pokračuje primárne smer ľudsko-právnej agendy na čele s líderkou Irenou Biháriovou. Na základe rôznych prieskumov majú strany naďalej primárne voličov v mestskom prostredí, s rovnakou hodnotovou orientáciou, ich agendy sú zlúčiteľné, a napriek tomu si dnes konkurujú namiesto dopĺňania sa. Voliča, ktorý súhlasí s oboma smermi nútia si vybrať a porovnávať; a tak máme namiesto spolupráce pretekanie sa v priestore, kde to je zbytočné. Ak by som si mal tipnúť, kto sa do parlamentu dostane, bolo by to PS. Ak by som mal povedať, kto by odviedol v parlamente lepšiu prácu (v oblastiach v ktorých sú strany silné), som si istý, že by to bolo SPOLU.

Či v budúcnosti vytvoria opäť spoločnú koalíciu sa zdá dnes neisté. Chýbajúcich 1000 hlasov zničilo ideály a voľu mnohých schopných ľudí, ktorí mali ambíciu ísť do vysokej politiky. Zmena sa nekoná, a zrejme dalšie dlhé roky konať nebude.


Poďakovanie

Zaujali vás mapy a dáta k nim? Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, až ich publikujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *