Bojujeme proti hoaxom, inflácii, chudobe, miznúcej strednej vrstve, polarizácii v spoločnosti aj na sociálnych sieťach. Väčšina tých, čo bojujú, nevie za čo bojuje. Drvivá väčšina expertov nevie, proti čomu bojuje. Bojujeme s matematickými zákonmi. Riešenia sú neintuitívne, a na našu spoločnosť možno aj príliš radikálne. Možno neexistujú. V nasledujúcom texte ponúkam zhrnutie 3 akademických textov, ktoré nám všetkým môžu pomôcť pochopiť komplikovaný svet, v ktorom žijeme. Svet, ktorý úplne prirodzene smeruje ku konfliktu, a čo môžeme skutočne robiť, aby sme výsledku ako polarizácia, predišli, a to nie len na sociálnych sieťach.

Začnime však niekde úplne inde. Pri “intuitívnych zákonoch, ktoré vidíme všade”. Každý, kto absolvoval matematiku rozumie, že keď je niečo naozaj veľké alebo príliš malé, aby sme to spočítali, môžeme to označiť za nekonečno (zn.: ∞, inf.). Nekonečno si nevieme nepredstaviť. Matematika je však neintutívna. Jeden príklad za všetky. Asi väčšina ľudí totiž bez absolvovania hodín vyššej matematiky očakáva, že ak budeme “donekonečna” spočítavať reálne čísla, mali by sme dosiahnuť výsledok nekonečno. Napriek tomu, rovnica indického matematika Ramanujana nižšie je (pravdepodobne) pravdivá, hoci sa nám to na prvý, ani druhý pohľad nezdá. Nekonečný súčet reálnych čísel má hodnotu -1/12. Matematika a jej zákony sú neintuitívne. Stojí z nich mozog.

Deštrukcia strednej vrstvy

Naspäť k spoločnosti a ekonomike. Prvá štúdia je z roku 2016. Autormi sú Ole Peters, Yonatan Berman a Alexander Adamou z londýnskeho Laboratória matematiky, ktorí skúmali parametre distribúcie bohatstva v Spojených štátoch amerických. Profesor Ole Peters je známy najmä propagáciou ergodicity v ekonomike. Aj túto štúdiu nerovnosti bohatstva podrobne rozpísal na svojom blogu. Ergodicitu si predstavte ako odpoveď na problém, prečo v médiách počúvate o tom, ako ekonomika astronomicky rastie, ale vaša peňaženka je z roka na rok tenšia. Priemer rastu za celú populáciu, o ktorom hovoria v médiách, totiž nehovorí nič o tom, ako sa darí konkrétnemu jednotlivcovi v populácii.

tl;dr štúdia #1

Ak si namodelujeme ekonomiku ako matematický systém (bohatstvo distribuované násobením), tento systém sa bude podľa štúdie správať ako ekonomika USA po 1980 v prípade, že aktívne likvidujeme strednú vrstvu. Ak píšem aktívne, myslím tým to, že odmietame zmeniť status quo parametrov, ktoré tento výsledok spôsobujú. Tento systém, v ktorom vytvoríme iba dve skupiny ľudí oddelené ničím (absolútne chudobných a absolútne bohatých, i.e. polarizácia), vznikne ak nebudeme robiť nič (parameter = 0), ak budeme aktívne prerozdeľovať bohatstvo z daní bohatých (parameter > 0*), aj keď budeme aktívne udržiavať “výsady” najbohatšej skupiny na ich nahromadený majetok (parameter < 0).

Na základe toho, čo som práve napísal, nečakám, že tento text bude nejako špeciálne čítaný a zdieľaný v politických kruhoch. Kopať do ľavice (zdaniť a prerozdelovať!) aj pravice (žiadne dane a prerozdeľovanie!) mi veľa fanúšikov neprinesie. Toto však nie je text ani pre formovanie stredu, akéhosi hnutie aj-aj, alebo ani vľavo – ani vpravo. Ako píšem vyššie, podľa viacerých štúdií robenie ničoho, status quo, prinesie rovnako zlý výsledok ako ostatné možnosti. Riešenia sú neintuitívne. Podľa ďalšej, staršej stúdie, sú dokonca veľmi radikálne.

*Pre korektnosť, autori štúdie píšu, že cesta prerozdeľovania bohatstva dokáže zvyšujúcu sa nerovnosť stabilizovať, hoci polarizáciu na 2 skupiny (bohatých a chudobných), nerieši.

Cesta von z polarizácie na sociálnych sieťach

Druhá štúdia je z roku 2009, jej autormi sú Guido Cozzi a Fabio Privileggi a píšu o fenoméne fraktálnosti v rýchlo-rastúcom svete. Fraktály sú vec, ktorú inak začínam vidieť všade (zrejme len Baader-Meinhof skreslenie, kto vie).

Autori v štúdii modelujú ekonomiku, ktorá rastie. Kapitalistická ekonomika, v ktorej dnes žijeme všetci (aj Čína, ktorá sa hrá na komunizmus), funguje na neustálom raste. Ak ekonomika nerastie, nebodaj ide do recesie, môžete okolo seba začať počúvať paniku. Média, think-thanky, inštitúcie, politici – všetci stratia hlavu. Alternatíva neexistuje.

tl;dr štúdia #2

Podľa autorov štúdie je práve rast (GDP growth) zodpovedný za prehlbovanie a tvorbu polarizácie na sociálnych sieťach (až rozdrvenie/ fragmentácia spoločnosti z ang. pulverization). Nožnice nerovnosti medzi chudobou a bohatými totiž otvára práve mechanizmus, že technologický pokrok spoločnosti dokáže dobiehať len časť spoločnosti, povedzme jedna tretina. Druhá tretina ľudí budu pokroku/ progresu prirodzene odporovať, a poslednú tretinu nebude konkrétna téma vôbec zaujímať. Rovnaké rozdelenie sa však zopakuje pri nasledujúcej možnosti pokroku, a postupne nám vznikne fraktál – tzv. Kantorova množina.

Spoločnosť rozdelená po vzore Kantorovej množiny nemá jasnú distribúciu – fragmentuje sa. Prirodzene však zhromažďuje rozdelenia bohatstva na 2 koncoch spoločnosti, a necháva priestor okolo 1/2 prázdny. To je práve priestor tzv. strednej triedy.

Polarizácia na sociálnych sieťach ako logický výsledok komunikácie

Matematici hľadali aj riešenia; cestu ako sa dostať z tejto situácie. Samozrejme, že ekonomiku postavenú na raste, zo dňa na deň neprerobíme. Skúsili preto otestovať riešenia známe z ekonomiky: odkupovanie patentov bohatých a ich sprístupnenie pre širokú spoločnosť, zdaňovanie najbohatších, distribúcia bohatstva pomocou prídelov a náhodné zdaňovanie. Okrem poslednej možnosti všetky modelované riešenia nakoniec dospejú k polarizácii a likvidácii strednej triedy. Dospejú k nej pritom aj riešenia, ktoré intuitívne majú pomôcť aj strednej triede (zdaňovanie najbohatších, redistribúcia). Ale ako píšem vyššie, riešenia matematických rovníc sú veľmi často neintuitívne. Zdaňovanie a redistribúcia následne sama o sebe aj v tomto modeli nepomáha tvorbe strednej triedy, maximálne redukuje rozdiely medzi skupinami najbohatších a najchudobnejších. Niečo úplne iné sa ale deje pri aplikácií “náhodného zdaňovania”.

“Náhodné zdaňovanie”

Náhodné zdaňovanie si predstavme ako mechanizmus, v ktorom každý rok zo skupiny najúspešnejších y(%) zdaníme daňou x(%), a ostatní (1-y) budú zdanení vo výške 0. Výnosy budú následne prerozdelené prídelmi pre najchudobnejšiu vrstvu. Podskupina y bude pritom vybraná náhodne, každý rok v inom zložení. Štát v tomto modeli kontroluje len parametre y a x, a nezasahuje do výberu konkrétnych zdaňovaných skupín. Neintuitívne, jedine tento model zo skúmaných, generuje strednú triedu.

Myšlienka náhodného zdaňovania nie je pritom nová. Píše o nej minimálne od 1976 aj americký ekonóm Joseph E. Stiglitz, ktorý však už v úvode svojej štúdie píše, že táto myšlienka sa bude len veľmi ťažko pretláčať cez rovnosť pred zákonom zakotvenú v ústave (USA). Rovnosť príležitostí a rovnosť šancí byť zdanený by však teoreticky neznižovala túto rovnosť.

Hoaxy a polarizácia na sociálnych sieťach

Nakoniec najnovšia štúdia publikovaná v júni 2022 v časopise Nature. Názov článku by sa dal preložiť ako Depolarizácia seba-potvrdzujúcich bublín náhodným dynamickým nárazom (z ang. Depolarization of echo chambers by random dynamical nudge), a vo výsledku ponúka cestu von z polarizácie na sociálnych sieťach. Nemyslím nejakú abstraktnú cestu, kvázi-návod k nirváne na zemi, nie. Článok ponúka otestovaný model algoritmu, ktorý v konkurencii ďalších testovaných dokázal odstrániť modelovanú polarizáciu na sociálnych sieťach.

tl;dr štúdia #3

V prvom rade, polarizácia okolo nejakej osi na sociálnych sieťach, ale aj v spoločnosti, je prirodzeným javom. Je logickým, hoci neintuitívnym, vyústením komunikácie medzi ľuďmi. Jej čoraz väčší dopad na naše životy je iba výsledkom väčšej role komunikácie všeobecne. Odstrániť túto chybu neregulovaného systému, ktorý po čase dospeje naspäť k dvom nezmieriteľným táborom, je možné viacerými spôsobmi. Autori Christopher Brian Currin, Sebastián Vallejo Vera & Ali Khaledi-Nasab v článku odskúšali viaceré riešenia pre svoj model, a mňa na výsledku ohromil už len ich prvý pokus. V podstate totiž na zmierenie polarizácie stačí informácia o opačnom pohľade na rovnaký problém. Omnoho účinnejšia je však informácia o tom, ako ďaleko od “priemeru/ stredu” názorov mojej bubliny na sociálnych sieťach, je môj názor na problém.

Ilustračný príklad polarizácie

Ak považujem za “jediné spravodlivé” neplatiť žiadne dane pre štát (názor na stupnici 1 až 10 s hodnotou 10), a priemer mojej bubliny si myslí 5.5, už len toto samotné pomáha mne korigovať moje prejavy v spoločnosti. Toto je vo výsledku tzv. náhodný dynamický náraz vo forme spätnej väzby pre mňa ako užívateľa na sociálnych sieťach. Tento algoritmus je personalizovaný, t.j. ak má fungovať (testované), tak musí vyhodnocovať bublinu konkrétneho jednotlivca, nie celú populáciu. Zároveň, tento algoritmus je súkromný. Nikoho neškatuľkuje verejne ako “extrémista” alebo “centrista”. Algoritmus sleduje názory celej bubliny, a kladie dôraz na jej personalizovaný priemer.

Má však aj svoje negatívne stránky. A tu je čas si povedať, že neexistuje cesta von z polarizácie na sociálnych sieťach. V prípade vypnutia algoritmu sa spoločnosť vracia naspäť do normálu – ku kultúrnym vojnám, tie tu totiž boli aj predtým. Bez spätnej väzby, v početnom a anonymnom svete, je polarizácia logickým vyústením. A to sa dnes deje. Kedže už pár rokov pracujem s dátami užívateľov internetu, je mi až smiešne niekedy čítať báje a povesti o “sile” algoritmov Facebooku a iných sociálnych sieťach. Aj podľa výsledkov tejto štúdie sa môžme pokojne vrátiť na zem. Facebook nemá zrejme žiadny špeciálny sofistikovaný algoritmus; ide o čistý neregulovaný systém, ktorý nevyhnutne speje k polarizácii, a fabulácie jeho majiteľa hovoria veľa o jeho schopnostiach. Uverilo im strašne veľa ľudí, a možno je na čase začať hľadať odpovede, ktoré sú podložené aspoň nejakou vedou.

A čo Slovensko?

Čo na záver? Hádam len vysvetlenia. V celom článku používam slovo polarizácia minimálne dvojzmyselne. V jednom význame sa bavíme o zákopovej vojne ľudí na sociálnych sieťach, v druhom o dvoch vrcholoch distribúcie bohatstva medzi nimi. Či ide o tú istú polarizáciu neviem (hľadám ďalej v štúdiách). Staršie behaviorálne štúdie potvrdili, že bohatstvo ľudí sa viaže na ich kognitívne možnosti. Možno, ak nebude existovať priepasť medzi chudobou a najbohatšími vrstvami, tak nebude existovať priestor pre tzv. kultúrne vojny, ktoré často vidíme na sociálnych sieťach.

Tým nechcem v najmenšom zľahčovať prácu, ktorá sa venuje odhaľovaniu dezinformačných zdrojov a zdrojov hybridných hrozieb. Tu si treba jasne povedať, že sme vo vojne, a to vojne informačnej. Myslím si však, že obyvateľstvo deprimované ekonomickou chudobou je omnoho ľahšie vmanipulovať do nezmyslov, ako obyvateľstvo žijúce v spravodlivej spoločnosti. Distribúciu bohatstva na Slovensku som nenašiel; na priblíženie ponúkam distribúciu príjmu za rok 2021.

P.P.S. Článok o tom, že budúci rok bude tzv. milionársku daň na Slovensku platiť už takmer 50,000 pracujúcich, bude nabudúce.

Linky na citované zdroje:

• Ole Peters (2016) – Distribúcia bohatstva a hypotéza Ergodicity
• Fabio Privileggi (2009) – Fraktálny charakter nerovnosti v rýchlo-rastúcom svete
• Christopher B. Currin et al. (2022) – Depolarizácia seba-potvrdzujúcich bublín náhodným dynamickým nárazom
• Graf WEF – Svetová nerovnosť v príjmoch 1995-2021

Poznámka na záver: k hľadaniu čo má spoločné Kantorova množina s distribúciou bohatstva alebo správaniu na sociálnych sieťach ma inšpiroval status Tomáša Bellu. Podľa toho, čo som našiel vyššie, očividne má toho spoločné veľmi veľa. Sociálne siete vedia aj inšpirovať, najmä ak “sledujete” zaujímavých ľudí.

---

Poďakovanie

Zaujali vás mapy a dáta k nim? Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, až ich publikujem.