Politicky nekorektne  – teda na hulváta bez citu?

V minulom dieli som začal vysvetlovať rámce a ich používanie v slovenskej politike. Rámec (z ang. frame) používam ako termín pre pomenovanie techniky otáčania faktov na hlavu. Pomocou rámcovania viete otočiť význam oproti realite o 180° (napr. “nezávislé médium” vs “zaplatení novinári”; “experti na ministerstve” vs “elitárski byrokrati”, “nezávislé nadnárodné inštitúcie” vs “diktát z Bruselu”).

Rámce, pomocou ktorých myslíme

Rámce pritom používame denne pri rozhovoroch, a nepriamo, bez toho, aby sme si to uvedomovali, komunikujú aj náš pohľad na svet. Osobne, po pár politických kampaniach pri ktorých som videl do kuchyne, vnímam, že rámcovanie diskusie v politike (ang. framing) je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stoja politickí kandidáti. Chcem preto príspieť k diskusií o nich, a k rozšíreniu povedomia, ako sa nenechať zmanipulovať tými, čo ich používajú.


Ďalší z rámcov, ktorý sa pokúsim vysvetliť, bude tzv. politicky nekorektne. Čo je teda politická nekorektnosť? V podstate ide o myšlienku, ktorá popisuje tzv. paradox tolerancie. Podľa istých skupín, v záujme podpory etnických menšín a skupín ľudí, ktoré historicky mali menej práv než väčšina, dospela až do bodu, že pre väčšinu sa stala formou cenzúry. Často sa tento termín používa v prípade ľavicových myšlienkových prúdov, ktoré sa vykresľujú ako hlavná hrozba (marxizmus-leninizmus, Maoizmus, komunizmus, socializmus, ale aj liberalizmus a progresivizmus etc.).

Prečo práve “politicky” nekorektne

Kto tento termín používa najčastejšie? Kto sú tieto “isté skupiny”? V zahraničí aj doma ho využívajú najmä politické organizácie na vytvorenie obrazu nepriateľa z opačnej strany. Dnes, po desiatke rokov, však už aj úplne bežne aj lídri konzervatívnej strany v UK, alebo predstavitelia republikánov v USA, spolupracovníci francúzskej političky Le Penn. “Náhodou” teda ide o politických oponentov, dnes už jasne spätých finančne a politicky s diktátorskými režimami po celom svete (Rusko, Bielorusko, Čína, Síria, Severná Kórea, Spojené Arabské Emiráty).

Robert Scholler 9Zxwfh3Ppck Unsplash | O-Politike.sk
Zdroj: Robert SchöllerUnsplash

Tento rámec, ako obraz odporu voči systému, je dnes obľúbený ako fráza aj na Slovensku. Používajú ju extrémisti aj tí, ktorým vadia ľudské práva menšín a emancipácia žien v politike. Tento pojem, s odlišným významom, sa však využíval pôvodne celé desaťročia v akademickej diskusií v USA. V odbornej diskusií nastavenia metód vzdelávania na univerzitách. Odborne sa skutočne začiatky používania tohto rámca spájajú s komunistickým hnutím v 20-tich rokoch minulého storočia. Svoj objektívny obsah mal termín “politická korektnosť”, teda pomenovanie snahy o odstránenie neduhov z jazyka si udržal až do 90-tich rokov. Ale odvtedy sa omnoho silnejšej miere spája s negatívnym významom. Za ten začali americkí konzervatívni autori skrývať toleranciu k rasistickým, homofóbnym a sexistickým a iným opresiám na akademickej pôde.

Prečo práve politicky nekorektne

Takto skončila, táto na začiatku možno aj potrebná kritika z konzervatívnych kruhov, ktorá postupne zotrela hranicu medzi slobodou vyjadrovania a toleranciou extrémistických prejavov. Dnes odhadujem, že v bežnej populácií poznáme len negatívny význam slova. Polititická korektnosť je pre mnohých zlo, a politik sa má správať nekorektne.

“Politická korektnosť je pritom termín, ktorý pomenúva spôsob používania jazyka verejných inštitúcií, a jej predstaviteľov, a ktorý sa snaží o minimalizáciu predsudkov, stereotypov a diskriminácie.”

Obsahovo, politicky korektne je termín, ktorý pomenúva spôsob používania jazyka verejných inštitúcií a jej predstaviteľov, ktorý minimalizuje predsudky, stereotypy a diskrimináciu bez ohľadu na rasu, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Ako ďaleko sme ako spoločnosť zašli v pomýlení, čo je správne a čo nie, môžeme vidieť aj na odpore voči politickej korektnosti.

Ak patríte k akejkoľvek skupine ľudí, určite nie ste nadšení z používania kolektívnych popisov na vašu adresu. Je to nemiestne a neúctivé, a zo strany verejných inštitúcií a predstaviteľov štátu, za hranou zákona. Proste politická korektnosť je férová požiadavka demokratickej spoločnosti. Do nej, podľa zákona, skutočne nepatria prejavy ako: “ženy nevedia parkovať”, alebo “homosexuáli nie sú normálni”, alebo “Rómovia a utečenci sa vyhýbajú práci”. Ako ale použiť rasistické, homofóbne a sexistické názory do verejnej diskusie, a zároveň získať širokú podporu masy ľudí? Zahráme to na obeť. Ako mnohí slovenskí fašisti, ktorí sa ani nenamáhajú skrývať sympatie k minulým vraždiacim režimom.

Celý rámec politicky nekorektne a jeho účinok dnes spočíva vo vytváraní dojmu, že vás niekto utláča, bráni vám vyjadrovať váš názor. Vy ste hrdina, ktorý sa postavil systému. Vy bojujete proti utláčaniu. Jedná sa však len o hru na obeť, známy a efektívny psychologický trik, ktorý je silnou manipulačnou taktikou, ako v osobných vzťahoch tak aj vo verejnom živote. Bohužiaľ, tento šikovný twist nie len konzervatívnych, ale aj ultra-pravicových strán (napr. je to obľubený termín Ku-Klux-Klanu) si našiel cestu aj k predtým stredo-pravým stranám v rôznych krajinách a kontinentoch.

Slamený panák v poli; ale aspoň je s kým bojovať

Termín politicky nekorektne sa teda používa ako slamený panák, ktorý slúži ako nástroj na otáčanie homofóbnych, rasistických a sexistických poznámok voči menšinám, na hru na obeť akejsi nespravodlivej nadnárodnej ľavicovej cenzúry.

P.S. Z výskumu na amerických univerzitách vyplýva, že test na politickú korektnosť rozdeľuje populáciu po rôznych osiach súčasne. Tí, ktorí získali vysoké skóre v citlivosti na politickú korektnosť, mali prevažne:

  • väčšiu citlivosť voči menšinám
  • boli viac otvorení novým skúsenostiam
  • väčšiu slovnú zásobu

Naopak, skupina, ktorá získala nízke skóre na politickú korektnosť, (politicky nekorektne), mali prevažne:

  • tendenciu byť viac priemerne nábožensky orientovaný
  • väčšiu náchylnosť cítiť émocie ako odpor či znechutenie
  • väčšiu náchylnosť pre poslúchanie rozkazov
  • častejšiu prítomnosť úzkosti a náladovosti v blízkej rodine

Výsledky výskumu ďalej tiež naznačujú, že “politicky nekorektní” jedinci môžu byť motivovaní pri svojej voľbe autoritatívnej vlády a tvrdých trestov potrebou ochrániť sa pred akýmikoľvek vonkajšími skúsenosťami, ktoré ich domnelo ohrozujú (napr. príchod imigrantov na ekonomický trh a súperenie o pracovné miesta).


Poďakovanie

Zaujali vás mapy a dáta k nim? Ďakujem za Váš záujem. Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, keď ich publikujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *