Krajina hrdinov

Pred 3 rokmi v apríli bol za ukrajinského prezidenta zvolený Volodymyr Zelenskyy. Zároveň to bola doba, ktorá frustrujúco viedla k tej našej, súčasnej. Na globálnej škále sme videli neschopnosť takmer každý rok povýšenú do najvyšších funkcií štátov a jej následky. Príkladom nech je Trump v Bielom dome či rozhodnutie o Brexite. Práve ukrajinského prezidenta som si vybral ako tvár svojho článku, ktorý hovoril o nekompetentnosti. A momentálne neviem príklad, kedy som sa viac mýlil.

Za posledné 2 týždne analytickú aj novinársku komunitu prekvapilo rozhodnutie americkej vlády zverejňovať detailné informácie o plánoch Ruska na Ukrajine. Hovorili o približovaní vojsk, o plánoch na prekročenie hraníc, o cieľoch bombardovania, pokusoch o výsadky. Časť z nich hovorí aj o zvrhnutí vlády, zavraždení hlavných predstaviteľov Ukrajiny a vytvorení bábkovej vlády, ovládanej z Moskvy. Informácie tajných služieb, ako už vieme, boli chirurgicky presné, a nedôvera, ktorá koluje voči spravodajským službám za vojnu v Iraku nie je na mieste. Ak je väčšina z nich pravdivá, Ukrajiinu nečaká nič príjemné. Aj vďaka faktu, že prvý človek na zozname ruských vojakov na odstrel je práve prezident, mám už viac než 24 hodín výčitky.

Volodymyr Zelenskyy bol zvolený do úradu ako súper dlhoročného prezidenta Petra Poroshenka. Nikdy predtým pritom úrad voleného predstaviteľa nevykonavával. A podľa volebného sľubu ho mal vykonávať len jedno obdobie. Do povedomia ľudí sa pritom dostal ako herec, ktorý v komediálnom seriáli hral ukrajinského prezidenta. Ak si viete predstaviť horšiu kvalifikáciu, tak možno pochopíte moje rozčarovanie. A aj napriek tomu, za posledné dni-týždne-mesiace, musím uznať, že dospel do svojej role. Do role lídra ľudí, ktorí dnes stoja proti ozbrojenej presile ruskej armády, ktore nevyprovokovane začala bombardovať civilné ciele. Volodymyr Zelenskyy dnes stojí spolu s Ukrajinou tvárou v tvár šialencovi, a bolí ma srdce vidieť, že stojí sám.

Záver?

Pointou môjho článku pred rokmi bolo, že politiku by mali robiť zodpovední ľudia. Ako sme sa aj po voľbách 2020 naučili, ľudia si môžu vyberať akýchkoľvek víťazov. Nezmanená to však, že víťaz vie, čo má robiť. Bolo mojou chybou nedať Ukrajinskému prezidentovi šancu ukázať sa v úrade. Dnes však za najväčšie zlyhanie považujem ticho na našej strane. Na strane EÚ, mocností NATO, spoločenstva OSN.

V čase keď sú bombardované všetky väčšie mestá krajiny, a ľudia z nich v davoch utekajú, Ukrajina sa nevzdáva. Naopak žiada o pomoc svojich susedov a svetové spoločenstvo, aby mohli vydržať a brániť sa. To ticho, ktoré mu je odpoveďou je mučivé. Sklamanie na jeho tvári môžete vidieť aj sami. Ukrajina si zaslúži podporu. Dostane ju?


Poďakovanie

Zaujali vás mapy a dáta k nim? Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, až ich publikujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.