Začiatok roka 2022 bol bohatý na politické udalosti aj tragédie (napr. eskalácia ruskej vojenskej agresie a genocída na Ukrajine). Za krátky čas sa teda k verejnosti dostali viaceré prieskumy verejnej mienky, ktoré odrážajú alebo veľmi stabilné alebo premenlivé nálady verejnosti. Vysoká koncentrácia prieskumov však odhaľuje aj dlhodobé vzorce správania voličov, a práve na ich analýzu by som rád upriamil nasledujúci blog. Pozrime sa teda na jeden konkrétny prieskum a jeho širšiu interpretáciu.
Obsah
Prieskumy dôveryhodnosti a volebné preferencií
Začnime pri prvých dôležitých poučeniach z vývoja. V príručkách politického marketingu na vysokých školách často nájdete dva kľúčové pojmy: poznateľnosť a dôveryhodnosť. Jedna metrika hovorí o tom, koľko ľudí politika, najčastejšie lídra strany, pozná. Druhá hovorí o tom, koľko ľudí z tých, čo ho poznajú, mu aj dôveruje. Logicky, ak niekomu nedôverujeme, asi by sme ho nemali voliť. A nedôveryhodní politici to teda majú v spoločnosti ťažké.
Už 2 dni po začiatku ruskej agresie, 26. februára, bol agentúrou Median SK zverejnený prieskum dôveryhodnosti politických lídrov + prezidentky. Je dôležité, že si budeme pamätať, že prieskum prebiehal medzi 9. až 20. februárom, a bol zverejnený až neskôr. Celá situácia tesne pred ruským útokom sa ho teda nedotkla. Výsledky tohto prieskumu pritom odpovedajú na základné otázky, ktoré nás napadnú v spojitosti s dôveryhodnosťou a poznateľnosťou politikov:
- Znamená vyššia poznateľnosť aj vyššie volebné preferencie?
- (Alebo) znamená vyššia dôveryhodnosť vyššie volebné preferencie?
Volebné preferencie samozrejme budú najdôležitejšou informáciou, ktorú chceme poznať. No určite nestačí poznať len aktuálnu výšku volebných preferencií, ale aj ich trend. Voľby totiž nebudú dnes, budú najskôr o 2 roky (aktuálne). O tom, ako presné sú prieskumy dva roky pred voľbami si môžete prečítať na staršom blogu #opolitike. Ukážme si tri príklady, čo nám prezradili prieskumy o poznateľnosti straníckych lídrov.
Prieskum 1: Poznateľnosť nie je cieľ sám o sebe
Za jeden rok vzrástli preferencie Progresívneho Slovenska podľa agentúry FOCUS z 6.7% (Feb 2021) na 8.1% (Feb 2022). Zmena o + 1.4 p.b., pri približne podobne deklarovanej účasti (65% respondentov by si vedelo vybrať z ponuky strán). Ak to porovnáme s výsledkom zmeny poznateľnosti líderky PS, Ireny Biháriovej v poznateľnosti, zistíme nepomer.
Za rovnaké obdobie (iná agentúra!) narástla jej poznateľnosť o 12 p.b. (z 65% na 77%). Väčšina z podielu (10:1) však smerovala do kategórie “Celkom nedôverujem” namiesto “Skôr dôverujem”, teda v neprospech strany. Znamená teda vyššia poznateľnosť lídra vyššie preferencie strany? Na príkladoch strán Aliancia, KDH a PS vidíme, že nie automaticky. Poznateľnosť im rástla, no volebné preferencie len v rámci štatistickej odchýlky.
Prieskum 2: Dôveryhodnosť nie je cieľ sám o sebe
Dobrá voľba Tomáša Druckera sa pred rokom do prieskumu dôveryhodnosti lídrov nedostala. Pravidlá pre malé strany (z pohľadu preferencii), ich merania a pozývania aj do médií sa menia dynamicky. Z 1.9%(Feb 2021) sa strana dostala za rok na 1.1% (Feb 2022). Do strany za rok vstúpil medzičasom bývalý predseda KDH, Alojz Hlina, a strana zmenila názov na Dobrá voľba a Umiernení. A ako vyzerá dôveryhodnosť Tomáša Druckera v roku 2022 ?
Podľa prieskumu agentúry Median SK patrí na 5. miesto spomedzi najdôveryhodnejších politikov, predsedov strán, na Slovensku. Delí sa oň s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (strana Sme rodina s 6.3%). Pred nimi sú už len R. Fico (Smer s 15.6%), R. Sulík (SaS s 12%), P. Pellegrini (Hlas s 18.5%) a prezidentka Zuzana Čaputová. Ani vysoká dôvera a poznateľnosť sa očividne do lepších než stabilných 1-2% u Dobrej voľby neprenáša.
Prieskum 3: Efektívne spojenie s témou je cieľ
V tejto časti si dovolím napísať niečo, čo dobrí analytici nikdy nerobia: predpovedať budúcnosť. Jeden z prvých priekumov od agentúry FOCUS v rovnakom čase ukázal, že napriek masívnej zmene postoja na strane obyvateľov, zmena na strane prejavov politických strán zatiaľ neprebehla. Jedna z očakávaných zmien totiž nastala v strane HLAS, ktorej líder ešte 2 týždne dozadu bojoval proti obrannej zmluve s USA, a používal argumenty fašistov a SMERu. Dnes patrí strana HLAS medzi podporovateľov solidarity k utečencom a odsudzuje ruskú agresiu, narozdiel od fašistov, ktorí svoje meno s Putinom spojili už na večnosť.
Bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať s preferenciami strán podporujúcich agresora vojny na našich hraniciach. Ako budú vyzerať prieskumy o spoločenských otázkach o rok neskôr, napríklad. V súčasnej situácií nie je, a najbližších 6 mesiacov nebude, väčšia téma než vojna na Ukrajine. Ktorej politickej sile sa podarí spojiť svoju agendu s témou najsilnejšie, tá sa presadí. A s viditeľnou zmenou v nálade populácie, očakávam minimálne dopyt obyvateľov, ak už nie skutočnú ponuku na zmenu aj na strane strán.
Je možné, že nám vyrastú noví lídri preferencií, prieskumy tohto typu budem sledovať aj naďalej. Kedže zmena v postoji pri identifikácií agresora prebehla v desiatkach percentuálnych bodov (Rusko – (Focus Jan 2022) 35% na 62% (AKO Feb 2022); USA – (Focus Jan 2022) 44% na 25% (AKO Feb 2022)), zmena na preferenciách môže byť podobne dramatická. Môže, nemusí. Cieľ je identifikovať sa s témou.
Zdroje:
- AKO február 2022 pre HN
- FOCUS január 2022 pre TV Markíza
- Median SK dôveryhodnosť február 2022
- Median SK volebný model február 2022
Poďakovanie
Zaujali vás mapy a dáta k nim? Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, až ich publikujem.
oiro8h
7353rk