Ako presné sú prieskumy 9 mesiacov pred voľbami?

Skúsim na začiatok vyjasniť jednu často zneužívanú nejasnosť prieskumov preferencií na Slovensku: prieskumy nepredpovedajú výsledok v riadnych voľbách. Nie tie, ktoré exkluzívne prinášajú diskusné relácie. V prípade prieskumov agentúry FOCUS je to aj explicitne vždy vysvetlené, kedže otázka, ktorú sa pýtajú vybranej vzorky respondetov začína: 

Predstavte si, prosím, že by sa parlamentné voľby na Slovensku konali na budúci víkend…”

Ako presné teda sú predpovede, ktoré sa pýtajú na hypotetické voľby najbližší víkend oproti výsledku o mesiace neskôr? Ak si spomeniete na prieskum na prelome mája/júna 2019, pohľad na výsledok o takmer 9 mesiacov núti uvažovať, že sa niekde stala vážna chyba. Bol by to však omyl. Prieskumy sú maximálne akési fotografie politickej situácie v presne stanovený čas. Stále však vieme jednoduchou matematikou posúdiť, nakoľko sa preferencie do februára 2020 u ľudí zmenili. 

*Kontext: Prieskum AKO z mája 2019 bol realizovaný pár dní po voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorom koalícia strán PS a SPOLU vyhrala najväčší počet hlasov, a získala 4 mandáty. Zároveň bol prieskum uskutočnený 2 týždne pred inauguráciou prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá v marci 2019 vyhrala prezidentské voľby ako kandidátka strany Progresívne Slovensko s podporou aj strany SPOLU, po odstúpení jej oponenta Roberta Mistríka od kandidatúry. A zároveň to bolo v období, keď Andrej Kiska, dosluhujúci prezident, ešte stále jasne neoznámil, čo má za plány v parlamentnej politike po skončení mandátu. Nádeje v zmenu politiky sa teda silno koncentrovali v alternatíve vláde Smeru, koalícií PS/ SPOLU. 

Posúdiť rozdiel môžeme pomocou “priemernej absolútnej odchýlky”, teda priemeru absolútnych rozdielov medzi výsledkom a prieskumom u strán. Ak by sme to spravili pre tento konkrétny prieskum, získali by sme hodnotu rozhodne vyššiu ako odchýlka, s ktorou agentúry počítajú pri svojich grafoch.

Výpočet smerodajnej odchýlky prieskumu

Smerodajná odchýlka (MoE), teda chyba, s ktorou agentúry počítajú, sa počíta z veľkosti vzorky, ktorej sa agentúry pýtajú. Na Slovensku sa štandardne používa počet opýtaných 1000. K nemu odpovedajúca odchýlka, pri 95% spoľahlivosti, je podľa vzorca vyššie ±3.1%.

Spoľahlivosť samozrejme môže byť aj iná. 
V prípade: 

  • spoľahlivosti 75% je odchýlka ±1.81%
  • spoľahlivosti 90% je odchýlka ±2.59%
  • spoľahlivosti 97% je odchýlka ±3.43%
  • spoľahlivosti 99% je odchýlka ±4.06%
  • spoľahlivosti 99.9% je odchýlka ±5.20%

Odchýlky prieskumov pred voľbami 2020

Aký bol teda rozdiel tohto prieskumu (agentúra AKO, máj 2019) a výsledku volieb? Súčet priemerných absolútnych rozdielov u 10 existujúcich strán vychádza na 53.75, teda priemerná odchýlka je 5.4%. Zjavne teda mimo priestoru odchýlky v rámci 95% spoľahlivosti. Skúsme si tieto odchýlky teda zoradiť na časovú os smerujúcu ku dňu volieb. 

Pri pohľade na graf môžeme vidieť, že v čase smerom ku voľbám (0, čítať zprava doľava) sa presnosť prieskumu voči volebnému výsledku zvyšuje. V rámci 100 dní pred voľbami tedá majú už takmer všetky prieskumy preferencií priemernú absolútnu odchýlku (MAE) v rámci smerodajnej odchýlky (MoE 95%). A platí to pre prieskumy FOCUS, AKO ale aj MVK či Polis. 

Je obľúbenou formulkou časti politikov tvrdiť, že oni sa prieskumami neriadia a spochybňovať ich výpovednú hodnotu. Je to správny a zároveň veľmi mylný postoj. Ak prieskumy naozaj predstavujú maximálne fotografiu spoločenskej mienky v danom čase, je pravda, že podmienky sa môžu zmeniť. Veľmi mylný postoj je to v tom, že šanca aj veľkosť tejto zmeny o toľko iná v skutočnosti nebude. V prípade nášho prieskumu z mája 2019 sa podmienky zmenili veľmi výrazne:

  • na politickú scénu vstúpila nová politická strana
  • vedená bola dovtedy aktívnym prezidentom 
  • kopírovala pozíciu “noví ľudia v politike”, “odborníci/ rozum do politiky”, a ako aj “konsenzus medzi dvoma svetmi: konzervatívnym a liberálnym”

V konečnom dôsledku odčerpala percentá nie len koalícií PS/SPOLU, s ktorou sa odmietla spojiť, hoci diskusie boli témou dňa až do decembra 2019, ale aj SaS a tiež KDH, kde spolu s Oľano obsadili voličskú základňu konzervatívnych voličov. Aby sme si to ukázali na číslach, pozrime sa na absolútne odchýlky jednotlivých strán v čase. 

Premierná odchýlka bez najväčších odchýlok

Podľa grafu to vyzerá, že o najväčšie odchýlky sa postarali najprv SaS (pre ktorých sa podmienky za 2 roky od volieb podmienky zmenili podobne ako boli opísané vyššie: na scénu vstúpila nová liberálna strana, ktorá im zobrala prestížne jediné miesto v cieľovej skupine). Nasleduje Oľano, a potom samozrejme koalícia PS/SPOLU, ktorá bola favoritom na porážku SMERu v najbližších voľbách, až do momentu vstupu strany Andreja Kisku na scénu. 

Ak by sme očistili dáta o chyby týchto vyššie spomenutých hráčov na politickej scéne (Oľano, Sas, PS/SPOLU) dostaneme sa ku grafu, ktorý popisuje presnosť prieskumov mimo výrazných zmien na politickej scéne. Ten vyzerá nasledovne:

Priemerné absolútne odchýlky počas obdobia 2 rokov pred voľbami sú všetky v rámci štandardnej odchýlky prieskumov na základe veľkosti vzorky. Tvrdenia politikov, ktorí teda argumentujú, že prieskumy sú nepresné, stojí na vode. Prieskumy podľa tohto vychádzajú ako veľmi presné, hodnoverné mimo veľkých štatistických výkyvov, a v čase k blížiacim sa voľbám sa ich odhad výsledku iba zvyšuje.

Signifikantný rozdiel oproti prieskumu 9 mesiacov pred voľbami zmenil výraznejšie počet strán a ponuka pre voličov a menej výrazne obsah kampane. Percentá strán ako SMER a Sme rodina sa výraznejšie nezmenili. ĽSNS získalo konkurenciu v strane Vlasť, SNS v Dobrej voľbe (?), a strana Za ľudí vyzbierala hlasy pre PS/SPOLU, SaS a KDH. Ľudia pred voľbami hľadali, kto by mohol poraziť SMER, bez ohľadu na obsah. Našli ho. Výsledok je už história. 


Zdroj dát: Europe Elects prieskumy na Slovensku do volieb 2020/ Výsledky volieb — Štatistický úrad SR

Poznámka: výsledky sú napriek odchýlkam niektorých strán podobné výskumu publikovanom v časopise Nature. Ten sa venoval výskumu predpovedí výsledkov volieb na vzorke 30,000 prieskumov v 45 krajinách sveta od roku 1942 po 2017. Podarilo sa im identifikovať 351 volebných termínov, ktoré každý ponúkali priestor pre porovnanie s prieskumami. Podrobné výsledky môžete najsť na linku (nahľad nižšie).

Paper: Election Polling Errors across Time and Space

V porovnaní s výpočtami vyššie, priemerná absolútna odchýlka prieskumov vo svete sa pohybuje v horizonte 200 dní od volieb v rozsahu 2% až 4%. Podobne ako vo výsledkoch z výpočtov vyššie.


Poďakovanie

Zaujali vás mapy a dáta k nim? Napíšte svoj názor do komentára, alebo ak Vás niečo zaujalo, napíšte mi priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, až ich publikujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *