Opäť, bratislavská kaviareň je na vine. Osobne, po pár kampaniach v aktívnej roli, vnímam, že rámcovanie diskusie v politike (ang. framing) je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stoja politickí kandidáti. Chcem preto príspieť k diskusií o nich, a k rozšíreniu povedomia, ako sa nenechať zmanipulovať tými, čo ich používajú.

Rámce, podľa ktorých žijeme

Rámec (z ang. frame) používam ako termín pre pomenovanie techniky otáčania faktov na hlavu. Pomocou rámcovania viete otočiť význam oproti realite o 180° (napr. “nezávislé médium” vs “zaplatení novinári”; “experti na ministerstve” vs “elitárski byrokrati”, “nadnárodné inštitúcie” vs “diktát z Bruselu”). Rámce pritom používame denne pri rozhovoroch, a nepriamo, bez toho, aby sme si to uvedomovali, menia náš pohľad na svet. V tomto dieli som začal vysvetlovať rámce a ich používanie v slovenskej politike, a začínam pri termíne “bratislavská kaviareň“.

Termín bratislavskej kaviarne ste už určite zachytili. Bratislavská kaviareň je rámec označujúci elitu (často na univerzitách vzdelanú inteligenciu, lepšie než priemerne zarabajúcu vrstvu ľudí v Bratislave), ktorá si vraj z titulu svojich možností nárokuje kritizovať kroky politikov, ktorí boli zvolení hlasmi ľudí na celom Slovensku. 

Rámcom “pisálkov elitnej kaviarne” sa podsúva, že tu existuje nejaká skupina ľudí, ktorí chcú ovládať politiku inak, než bežní ľudia, ísť proti ich záujmom alebo im vyslovene škodiť.

Ak politici hovoria o kaviarni (alebo obdobne, napr. kaviarenských povalačoch, čo je alternatíva voči “bratislavská kaviareň”), ktorá sa sťažuje na vládu, tak hovoria najmä o svojich kolegoch: politikoch, podriadených úradníkoch a novinároch na tlačových konferenciách. To sú najčastejšie skupiny ľudí, s ktorými sa stretávajú na dennej báze, a od ktorých vnímajú výčitky na svoju prácu. Títo ľudia pracujú v Bratislave, najčastejšie aj žijú v Bratislave, nehovorí to však nič o tom, odkiaľ sú a aké myšlienky naozaj zastávajú.

Ak vnímate narážky na kaviareň naprieč politickým spektrom (ľavica — pravica, liberalizmus — konzervativizmus), jedná sa o frustráciu z výkonu vlastnej práce, ktorá nemá nič spoločné s miestom pobytu. Ak by vláda sídlila v Banskej Bystrici alebo Martine, ponosy na vzdelanú úradnícku triedu, ktorá hádže polená pod nohy, by existovali rovnako. V Českej politike napríklad existuje pojem “pražská kaviareň”. Preto aj “bratislavská” kaviareň. Cieľom je hrať na emócie voči mocenskému centru krajiny.

Pojem bratislavská kaviareň

Môže sa samozrejme zdať na prvý pohľad, že pojem bratislavská kaviareň má označovať výhradne média a ich pokrývanie politiky v titulkoch článkov. Počas bežného dňa však politici nemajú možnosť tráviť nad médiami príliš veľa času, a mnohé informácie teda vnímajú iba povrchne (alebo skreslene od asistentov a asistentiek), napríklad cez sociálne siete, možno cez ranné mediálne briefingy, občas cez diskusie s kolegami.

Paradoxom sociálnych sietí je, že diskusiu na nich vnímate nie objektívne, ale výhradne cez svoju bublinu. Na to, aby ste vôbec vnímali svoju bublinu, musíte byť jej súčasťou. Bez analytických nástrojov a expertov neviete skutočne povedať, či sa ľudia tešia z opatrení alebo chystajú revolúciu. Informácie z jednej bubliny vám k prehľadu nepomôžu. Preto, ak sa politik stažuje na komentáre svojej bubliny, je to jeho obranný mechanizmus pred frustráciou.

Politici stažujúci sa na bratislavskú kaviareň často sami sú súčasťou tejto bubliny univerzitne vzdelaných ľudí v Bratislave.

Nenávisť voči vzdelaniu

Noví politici, teda tí, ktorí predtým nikdy nezastávali úrad či pozíciu, sa musia zorientovať v rekordne krátkom čase, a často z popisu práce pred zvolením, nie úplne rozumejú systému kontroly a rovnováhy (checks & balances) a vláde pomocou zákonov. Pre mnohých z nich sú to formality, byrokracia a prekážky na ceste k blahobytu, najčastejšie preto, že nikdy v živote neriadili organizáciu so stovkami či tisíckami ľudí. V takom prostredí sú totiž fungujúce pravidlá a procesy to, čo oddeľuje úspech od bankrotu. 

Úradníci na ministerstvách, v parlamente, novinári v médiách sú najčastejšie ľudia, ktorí nie sú na svoje miesta volení ani najímaní na určité obdobie. Ich plat závisí od výkonu ich práce, pevne zadefinovanej zákonmi. V konečnom dôsledku ponosy zo strany politikov na byrokraciu, bratislavskú kaviareň, úradníkov a novinárov, s ktorými prichádzajú do styku, sú teda len signálom nedostatočného zorientovania sa v profesii, do ktorej boli zvolení.

Táto frustrácia sa prejavuje hľadaním vinníkov a nepriateľov v ľahko pomenovateľných skupinách (napr. východniari v Bratislave, imigranti z afrických krajín, zahraniční turisti, bratislavčania, ukrajinci, LGBTI a iné).

Zhrnutie

Bratislavská kaviareň teda pomenúva rámec, ktorý má za cieľ vytvoriť nepriateľa zo vzdelanej vrstvy ľudí, úradníkov a novinárov, a ktorý zároveň slúží na ventilovanie vlastnej frustrácie z precenenia svojich schopností efektívne riadiť veľký počet ľudí.

Článok bol pôvodne publikovaný vo februári 2021, na staršej verzii tohto blogu.