Predčasné voľby v 2023 v mnohom priali strane Progresívne Slovensko. Termín volieb, rozdrobená konkurencia, ale aj nálada spoločnosti po viacerých krízach. Hoci by sa dalo povedať, že som od konkurencie, myslím si, že strana patrí v politike tomu (naj?)lepšiemu, čo v politike máme. Je ale podľa mňa fér poukázať na nevyužité príležitosti, ktoré strana má.

Samozrejme, iba najbližšie roky v opozícii ukážu, ako s voličskými hlasmi naložia. Tu nižšie môžete nájsť moju analýzu a predikciu výsledkov strany do najbližších kľúčových rokov. Volebné výzvy radím podľa závažnosti.

Výzva prvá – Komunálne voľby 2026

Keď sa spomenie strana Progresívne Slovensko, časť príčetnej kritiky sa v prvom rade stočí k regionálnym témam. PS na začiatku leta predstavilo svoju väčšinovo bratislavskú kandidátku. Mohlo sa zdať, akoby získať sympatie mimo hlavného mesta ani nechceli. Napriek tomu, že predstavili unikátnu rodovo-vyváženú kandidátku, regionálnym zastúpením vyvážená kandidátka sa nekonala.

O to prekvapenejšie sa môžeme pozerať na výsledky strany v krajských mestách mimo Bratislavy, kde tiež vidieť veľký záujem voličov. Progresívne Slovensko oslovilo ľudí ďaleko mimo centrum svojej hlavnej bašty.

Napriek tomu je zaujímavé, že sa s PS nespája iný primátor a starosta po celom Slovensku, ako primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Ak existuje taký veľký dopyt po kandidátoch Progresívneho Slovenska po celom Slovensku, tak je najmä v komunále problém niekde inde. A pravdepodobne skôr na strane ponuky ako dopytu. Na grafoch vyššie a nižšie vidno, že komunálna koalícia PS-SaS by mala mať primátorov minimálne 4 krajských miest mimo Bratislavy a Košíc, a aspoň 10-tku ďalších miest na Slovensku. Hlasy voličov na to má. A ďalšie mestá má na dosah. Volebná kampaň je predsa o presviedčaní.

Ak sa pozrieme na počty hlasov, ktoré získali zvolení primátori krajských a ďalších slovenských miest v roku 2022, môžeme si všimnúť potenciál strán Progresívne Slovensko a SaS. A ich potenciál získať centrá mestského života po celom Slovensku vidieť jasne. Opak nedáva zmysel. Minimálne mne nie. Aký zmysel má nechať svojich voličov voliť kandidátov iných strán?

Prečo by nemali ponúknuť aj samosprávam modernú politickú reprezentáciu? Prečo nechať samosprávy spravovať národno-sociálnym alebo konzervatívnym stranám? Samozrejme, že potom ľuďom z miest mimo Bratislavy chýba reálna predstava o liberálnych politikách. O tých potom musia počúvať len skreslene z kazateľne alebo z webov proruských propagandistov.

Komunálne a krajské voľby v roku 2026 preto budú najväčšou výzvou pre stranu Progresívne Slovensko a jeho predsedu. A Michal Šimečka bude najmä pred výzvou personálnou. To je ostatne pravý zmysel kritiky, ktorá je strane občas adresovaná. 

Ak existujú voliči v mestách po Slovensku, je vhodné mať aj kandidátov, ktorým je možné hodiť svoj hlas. A samozrejme, voličov, ktorí už raz strany volili, je potrebné motivovať prísť znova. Účasť v komunálnych voľbách je vo veľkých mestách zaostávajúca za účasťou vo voľbách parlamentných, a to dlhodobo.

Výzva druhá – Voľby do Európskeho parlamentu 2024

Voľby do EP sa budú konať už budúci rok. Malá zmena, ale s obrovským dopadom pre možného víťaza volieb, je pribudnutie jedného kresla pre slovenské zastúpenie v EP. Z volených 14 zástupcov tak budú 15. Návrh na zmenu bol prijatý v septembri 2023, z dôvodu zachovania proporcionality hlasov medzi krajinami EÚ. Čo to znamená pre Progresívne Slovensko?

Už v roku 2019, keď vo voľbách Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU zvíťazilo, získali dokopy 4 kreslá. Volebné preferencie vtedy mali podobné ako výsledky po predčasných voľbách v septembri 2023. V prípade, že by sa strane podarilo udržať si volebné preferencie až do volieb v júni 2024, môžu po rovnakom volebnom zisku poškuľovať už ako sólo strana.

To by znamenalo jednak viac priestoru pre kandidátov strany, ale zároveň viac práce na výbere kvalitných ľudí na kandidátnu listinu. Tá nesmie zároveň oslabiť existujúci klub v NR SR po voľbách 2023, inak si dôveru medzi voličmi získa iba ťažko.

Je známym faktom, že volieb do EP sa zúčasťňuje výrazne menej voličov, než  volieb komunálnych či parlamentných. To však nemusí byť pre konkrétne strany, zamerané na mladších voličov, voličov z miest, voličov s vyšším vzdelaním, nevyhnutne prekážka. 

Nájsť dostatočne kvalitných ľudí v strane, dostatočne známych a skúsenosťami overených, pripravených ihneď pôsobiť v EP, bude pritom výzva práve najbližších mesiacov. V prípade presvedčenia verejnosti by 2. preferenčne najsilnejšia strana mohla pomýšľať aj na víťazstvo vo voľbách, a zisk nie len 4, ale možno aj 5 až 6 kresiel v EP. 

Výzva tretia – Voľby do NR SR 2027

Posledná výzva najbližších parlamentných volieb spočíva v zvládnutí tých predchádzajúcich. V prípade získania si politickej moci v samosprávach a posilnení si mena v zahraničí, môže Progresívne Slovensko pomýšľať na víťazstvo vo voľbách o 4 roky. A jedine na víťazstve záleží, ako sa členovia PS naučili po predčasných voľbách, na škodu nás všetkých. V  prípade víťazstva v parlamentných voľbách môže strana pomýšľať na suverénny neodškriepiteľný nárok na premierske kreslo.

Voľby o 4 roky pritom môžu byť jedny z posledných ľahkých volieb, by sa dalo povedať. Ľahkých aj preto, že výzvy vlád, ktoré prídu po roku 2027 sú porovnateľné len s tými, ktoré zažili vlády po voľbách roku 2020, a ich politický výkon ich z politickej mapy takmer všetkých zmietol. 

Demografické zmeny v krajine začnú doliehať nie len na zdravotníctvo, školstvo, úrady, ale na úplne všetky oblasti života, vrátanie vôbec fungujúceho systému dôchodkov. Podľa OECD nás čaká vysoký podiel ľudí v dôchodkovom veku voči ekonomickej aktívnej populácii, a to aj nad 40 %. Pre stranu Progresívne Slovensko bude kľúčové naučiť sa osloviť iné ako mladé generácie, naučiť sa komunikovať inak ako cez sociálne siete, a presadzovať riešenia aj pre staršie ročníky. Tých totiž bude už len pribúdať.

Progresívne Slovensko – Ako ďalej?

Ak má byť Progresívne Slovensko strana naozaj silnou politickou mocou, potrebuje začať budovať masívne kádre. Kádre vzdelaných odborníkov, kádre politických kandidátok a kandidátok po celom Slovensku. Začať vyhrávať voľby. Voľby samosprávnych a župných poslancov a poslankýň, voľby primátorov a primátoriek miest, starostov a starostiek obcí, voľby predsedov a predsedkýň samosprávnych krajov, voľby do v EP. 

Preferenčne silnú proeurópsku stranu v politike potrebujeme. Otázne je, či najbližšie parlamentné voľby naozaj budú o 4 roky. Ak však kvôli neistote, kedy budú najbližšie voľby, Progresívne Slovensko vyššie opísané výzvy odignoruje, žiadna víťazná proeurópska politická sila tu nevznikne. 

Titulná fotka: GR Stocks; zdroj Unsplash; dáta ŠÚSR, OECD

---

Poďakovanie

Ďakujem, že ste dočítali až sem. Zaujal vás článok? Napíšte svoj názor do komentára alebo mi napíšte priamo na mail (kontakt). Môžete sa tiež prihlásiť do newslettra, a ja vám pošlem najnovšie texty na stránke, keď ich publikujem.